anubis

Nočné prechádzky v temne života,
cesty, čo hľadáme zaviate snehom.
Bez teba ním plynie samota,
plávam túžbou k tvojím brehom.

Uprostred noci horí v diaľke svieca,
smer utkáva kompas z pavučín.
Si víla v diaľke nahá spiaca,
za svoju túžbu vôbec neručím.

V šere nočných tieňov ukrytí,
perami brúsime si pery.
Láskou a túžbou riadne opití,
horíme vo všetky smery.

Dážď pier ti padá dole prsiami,
túžba rosí naše telá.
Mesiac svieti vysoko nad nami,
a ty si ešte ráno bdelá.

Moje srdce už patrí tvojím dlaniam,
a pery nechcú bozkať iné pery.
Iným vyhýbam sa ako iní daniam,
som ten, čo láske tvojej verí.

A túžbou roznežním ťa v oheň,
nech zapáliš vášňou zrnká času.
Snáď budem ťa raz možno hoden,
nevypijem do dna lásky našej čašu.

Lebo ona bude ako vesmír bezodná,
prekoná čas i diaľky ľudskosti.
Lebo ty si v očiach mojich čarovná,
a kreslíš vo mne dúhu radosti.