anubis

Spomienka sťa svieca žiary,
uprostred jasnej tmy života.
Myšlienka, ako sme sa smiali,
v predstave odkrytá nahota.

Dotyky končekmi prstov,
ponory do tvojho vnútra.
Stávam sa pomaly bustou,
kňazom písaná kamasútra.

Slnečné dni sa krátia,
a osudom pretkaný je čas.
Spomienky bolesťou platia,
tá chvíľa je tu zdá sa zas.

Ukrytý v daždi vlastných sĺz,
topím sa vo víre prázdnoty.
Mám vo vzťahoch časový sklz,
a občas možno prichádzajú suchoty.

Rúžové spomienky natieram,
nech neblednú svetlom dní.
Svoje pocity však zapieram,
nech smútok v hĺbke sní.

Kde je oheň, čo býval,
vietor asi sfúkol sviece.
Možno som len sníval,
opierajúc sa o vlastné plece.

Tak končia ilúzie rána,
i sny utopené v octe.
Nad mrcinou kráka vrana,
a hlava klesá v pocte.