Hviezdy padajúce z neba,
plač bohov nad špinou.
Suchá kôrka chleba,
prach miesiaci sa z hlinou.
Oheň čistí aj zlato,
kým voda zmýva špinu.
Spláchne hriešne blato,
i sebeckú hlinu.
A tráva pokryje zas popol,
tak rozkvitne Eden na Zemi.
Som len hriešny posol,
syn ničoho, čo vzišiel zo ženy.
Po konci svitne opäť ráno,
a smrť dáva nádej žiť.
Kým iný povie ti to áno,
ja si budem sladko hniť.
A vesmír bude ďalej rásť,
veď moment býva večnosťou.
Okamih v ňom treba nájsť,
a tešiť sa nad mladosťou.
Na dlani vyrastie mi kvet,
a kožu pokryje mi tráva.
Slová skryjem ti do viet,
nech sladko sa ti spáva.
Komentáre
anubis..
hm
svitanie