anubis

Naivný a ogrcaný životom,
uprostred bahna vzťahov.
Stojíš si sám za plotom,
a čakáš svojich vrahov.

Na tvári úsmev nádherný,
a predsa za ničotou ťa majú.
Spev diablov znie operný,
na husle ti tíško hrajú.

Si len dávnym prachom,
čo v prach sa zasa obráti.
Srdce opojené strachom,
život skrz žily vyvráti.

A slzy tak sladko slané,
sú len hydratačné zložky na líca.
Cesty osudom sú dané,
občas ti udrie srdce palica.

Veď láska tá časom vybledne,
jednému ostane len prázdny zvyk.
Ten druhý balansuje na debne,
a v mdlobách čuje čísi krik.

Odchody, tak tie sú zvláštne,
no víťazom je vždy iba Boh.
Spomienky bývajú aj krásne,
naľavo zahnite za ďalší roh.

Uprostred tunela však rohov niet,
len svetlo, čo tam z diaľky zažiari.
Dnes obabral ťa svet,
keď umrieš si pri trápnom požiari.