anubis

Letné slnko taví teplom vášeň,
a sparno lubrikuje pokožku.
Básnik myšlienkami kreslí báseň,
a do života vkladá záložku.

Jesenný dážď rozlieva farby,
lístím obsýpa miesta stretnutí.
Básnik v nahote vystavuje maľby,
pornografiu ľudských vzplanutí.

Zimné vločky skryjú polia,
večera uprostred mrazivej ničoty.
Básnikovi túžbou oči horia,
roztápa ľady ľudskej samoty.

Jarné kvety menia šero na svetlo,
a svet v kráse ožíva.
Básnika šťastie v tebe stretlo,
a lásku s tebou prežíva.

Čas sa presýpa v hodinách večnosti,
zrniečka ľudských osudov.
To, že si zdrojom mojej radosti,
dnes som ti pošepkať zabudol.