anubis

Sedíme ďaleko a predsa sme pri sebe,
dotýkame sa tieňa toho druhého.
A ja tíško šepkám do tmy slová tebe,
nech sa ti sníva niečo krásneho.

Nemôžem ti hladiť vlasy,
ani bozkávať ti pery.
Užívať si tvojej krásy,
vzdať sa svojej viery.

Nemôžem objímať to jemné telo,
a hlas sa kamsi stratil v noci.
Kráčam nocou k tebe smelo,
ty máš moje sny vo svojej moci.

Chýba mi tvoj sladký hlas,
a dotykmi hladím obraz teba vo tme.
K zemi klesá jemný vlas,
a čakám až sa ma z tmy ktosi dotkne.

Usínaš sama a chýba ti čísi dotyk,
a možno hľadáš moje slová.
do tmy zneje ďalší šakalí výkrik,
to moje srdce do tmy ťa volá.

V tme som čakal tvoje svetlo,
a slzou kropil som ti nebo.
Túžil som, aby ku mne vzlietlo,
a plakal som vo tme smelo.

V mysli mi ostal len tvoj jemný obraz,
a plachý dotyk rúk mi nezmyl čas.
Nebol v mojich citoch žiaden podraz,
šepká ti do tmy môj mŕtvy hlas.

Tak plávam nocou v rieke slanej,
čo z očí bohov do tmy vyviera.
Aby som vo svite zory rannej,
videl ako ďalšia noc nám umiera.