Tak sladko ma bolíš,
slzy máčajú mi oči.
V srdci mojom horíš,
pohľad kamsi bočí.
Husle slákom plačú,
srdce padá do tmy.
Spomienky z mosta skáču,
oddelíš nás plotmi.
Kocky sú už hodené,
a piesok na zem padá.
Obrazy v duši spálené,
kto našiel ďalej hľadá.
Šťastie býva na prídel,
ten náš si iba stratila.
Si anjel bez krídel,
no v sebe si ho zabila.
Božská omylnosť naivná,
bez chýb sa to nedá.
Nahota tvoja nevinná,
spomienka bolesťou bledá.
Napriek tomu odpusti,
že spoznala si svetlo.
Z mysle si ho vypusti,
by do večnosti vzlietlo.
Tak, musím už ísť,
vietor stopy ukryje.
Muselo to prísť,
nech šakal do tmy zavije.
Komentáre
...
aj mne
Tak vidis,
Dúfam, že toho zabudnutého
je to sialene,
az ma pichlo pri srdiecku..