anubis

Dážď z nočných bolestí,
ryhy v srdci pálivé.
Možnosti ľudských nerestí,
predstavy nežne dráždivé.

Opojná bolesť slziaca,
a pocity v hrobe ukryté.
Láska v kúte horiaca,
spomienky britvou vyryté.

Krivky dávno rozpité,
zrak rozostretý časom.
Dotyky kýmsi zabité,
hold vzdaný tichým hlasom.

Kvapôčky krvi uprostred rieky,
osud ich jemne vysáva.
Na niektoré bolesti nie sú lieky,
a človek len tíško nadáva.

Sedím na pni zrezaného stromu,
s letokruhmi dávnej lásky.
Uprostred zboreného domu,
a na očiach kúsok pásky.

Božská podstata v pisoári,
pár kvapiek na zemi.
List figovníka pri herbári,
diabol nikdy nelení.

Pijavice nášho času,
pocity dôležitých stretnutí.
V prach premieňajú krásu,
a nik ich k tomu nenúti.

Spadla slza v lono noci,
kde baletka sa vyzúva.
Bez pocitu zvláštnej moci
mačka líže kocúra.