osudom skúšané city.
Že ti ubližujem ma mrzí,
som večnosťou bitý.Do srdca si mi vyrytá,
ranou, čo večne bude krvácať.
Si mojimi perami opitá,
prekliaty sa temnom budem potácať.
Si krásny motýľ na kvete,
kým ja pre noc stvorená mora.
Lietaj šťastná po svete,
mnou sa bude farbiť ranná zora.
Tak túžim po tvojom náručí,
hrať s tebou tie krásne hry.
Láska sa za nás oboch zaručí,
chcem v tebe snívať mnoho dní.
Lenže osud rád karty mieša,
a mne farby začínajú blednúť.
Si mojej lásky skrýša,
bez teba budem len vädnúť.
Milenci zaspávajú v objatí,
noc ich šerom prikryla.
Sú láskou v sebe zajatí,
šelma žiaľom do tmy zavyla.
Komentáre
smutná..
Hmmm... Ak si to číta tá, o ktorej píšeš,
....
na ruky zvedavé,
na rána bezsenné vyprahnutých mozgov,
na bosé nohy na tráve.
Neodchádzaj,
nesnaž sa o únik nečakaný,
objím ma,
neznámy nami milovaný....
fajn, toto si neodpustim
motyl je seredna matoha co hlavu ti mota, cim ze jej ublizujes, obaja ste si trestom prekliatim i darom vsetkych vasich absurdnych tajov,
ved bez toho vasho divneho vztahu neboli by tieto vykriky a prsty hladajuce vycerpavajuce slova, no raz sa slova minu...
nezabudaj, natiahnuta ruka druhu ruku vola, a neklam seba
ranne zore je bohate na farby, ak mas byt zorou tak klames nielen seba
tam farby neblednu lez horia, nevadnu priam rozkvitaju vzdy znova a znova...nezastrajaj sa cernotou, ked vsetko jasnie a tuzbou v tebe vola