Ležím si v tele a premyšľam,
o dobách dávno minulých.
Čo s tým telom zamýšľam,
Hnilobný zápach samoty,
v čase sa rozkladá.
Pre červov možno dobroty,
slnko opäť zapadá.
Čím bol ten človek,
a prečo tu leží?
Aký bol jeho vek,
zdá sa byť svieži.
Obmedzenie tela fyzické trápenia,
v miestach kde duša leháva.
V tvári výraz naivného zasnenia,
kým láska v kúte zaspáva.
Hľa človek vraj pán tvorstva,
čas sa ti kráti každým dňom.
Ty páchaš na druhých zverstvá,
Zem je peklo a ty zhoríš v ňom.
Komentáre
Ani
Chcela som Ti tam niečo doveršovať, ale rozmyslela som si to :o))