anubis

Pery sladšie než cukrík,
opojne bývaš vábivá.
Jemne rozopnutý svetrík,
príroda krásne spanilá.

Pery hladia nežne pery,
túžbou spletené jazyky.
Slasť, čo pramení z viery,
strácame ňou zlozvyky.

Obrazce skladačky vesmíru,
tajomstva čiernych dier.
Víchor na vrcholci Pamíru,
v záveji stratený diel.

Bezbrehá krása dún,
línie tvojej nahoty.
Zvuky slastných strún,
skrýša sladkej dobroty.

Buď dieťa skryté v objatí,
schúľ sa v mojej dlani.
Unikni zo svojich zajatí,
chcem ťa hladiť na svitaní.

A včely opäť plnia plány,
medom lono rosené.
Ukry ma do svojich dlaní,
kvapôčky láskou spálené.

Zrnka piesku zas ostali stáť,
presýpacie hodiny.
Nemusíš sa ma viac báť,
odsúdia ma bez viny.

Schúlené mačiatko tíško spí,
v myšlienkach hladené.
Vánok mu fúka sladké sny,
bohmi je navždy chránené.