anubis

Sedeli skromne uprostred noci,
nežní a vláčni sedeli tam.
Pohľadmi spájali ich telá oči,
hoc to bol iba optický klam.

Lahodné krivky ženského tela,
nežne skryté odevom tým.
On nebol smelý a ona smelá,
tvorili spolu úžasný tím.

Iskričky nežne skákali vzduchom,
leteli primo k tej aure jej
Prenikli kožou, nervovým vzruchom,
potom zas obaja stratili dej.

Hľadali slová, našli však ticho,
pili ho hltavo celučký čas.
Slova im odvial do dialky víchor,
iskričiek ostal pálivý jas.

Chcela ho objať pobozkať pery,
chýbala chvíľka chýbal jej čas.
On možno nebol ten celkom smelý,
isto však príde opäť tam zas.

V podvečer noci mesiaca júla,
sedeli sami v tej ríši snov.
V izbe sa tí dvaja nežnučko túlia,
precítia všetko bez hlúpich slov.

Túžba ich mučila bezhlavá suka,
iskričky lietali divoko tmou.
V tme ich však chytala nejaká ruka,
zas drsná ruka zlých anjelov.

Čakali obaja od toho viac,
možno, že život sa iba hrá.
Dali si bye bye zas o mesiac,
bude snáď ona tá mrcha zlá?

Sedeli skromne uprostred noci,
nežní a vláčni sedeli tam.
Pohľadmi spájali ich telá oči,
hoc to bol iba optický klam...