anubis

Tíško hladím tvoje ego,
neúprosne letí čas.
Skladám vzťahy ako lego,
zošedivel niečí vlas.

Uprostred búrky ležíš v tráve,
nahé telo močí chladný dážď.
Vo vetre vejú tvoje vlasy plavé,
obliekol som ti pršiplášť.

Nežný dotyk mokrých dlaní,
na strnisku života a smrti.
Temnota tajných prianí,
srdcia mužské v čase drví.

Spadol mŕtvy vták z neba,
krídla ukradli mu anjeli.
Občas v živote šťastie treba,
a konať, keď život zavelí.

Dúšok kávy rozpúšťa spánok,
mažoretka na stole.
Telom sa jej prehnal vánok,
a usnul jej na lone.

Ležíme uprostred vesmíru,
smrteľník z božstvom v objatí.
liečim ti angínu,
slobodný v tvojom zajatí.

Kávové zrniečko uprostred lona,
ľahko sa v ňom stratil čas.
Príjemne ránom okolie vonia,
i slávik pri ňom stratil hlas.