anubis

Zakázane ovocie, čo najviac chutí,
klitoris zas medom natretý.
Niekto ma do snenia núti,
diabol o stenu v kúte opretý.

Sladké spomienky na večery s tebou,
sporadický pocit vlastnej viny.
Občas ma prekvapíš svojou nehou,
sochu Boha z obyčajnej hliny.

V paralelách osudu menia sa len herci,
a predsa hra býva tá istá.
Niekto povie ľúbim ťa, iný zas merci,
láska však býva hmlistá.

Nežne dotyky uprostred sveta,
dve postavy v aute v objatí.
Každý má svoje vlastné dieťa,
každý je v svojom zajatí.

Inde zas dva ľudské tiene sa hladia,
erotické hry dvoch dospelých detí.
V myšlienkach sa so svedomím radia,
no ich láska si na krídlach vetra letí.

Čas s nami divné hry hráva,
osud nás pokúša a svedomie trápi.
Uprostred vesmíru rastie tráva,
a láska vráža do nás svoje drápy.

Uprostred tej trávy ležíš,
klitoris je zas medom natretý.
Do hviezd slobodná hľadíš,
a ja zas do tvojich očí láskou opitý.