Milenci plačúci slasťou,
oheň páliaci múry.
Smútok za božskou vlasťou,
horiace nočné mory.
Nahota ukrytá do rána,
odetá v rybárskej sieti.
Hra na sluhu a pána,
duša, čo vo tmách svieti.
Mažoretky bez nohavičiek,
a sestričky v podväzkoch.
Mníška odetá do rukavičiek,
bez morálnych záväzkov.
Jablko hadom podané,
lahodná chuť klamstva.
Milenky túžbe oddané,
koniec nočného panstva.
Pahorky madam Venuše,
štetcom do obrazu vložené.
Na prsiach lupienky moruše,
perami bradavky spálené.
Šťavnaté plody broskyne,
šťava po brade tečúca.
Obrazy dávnej sokyne,
spomienka v kúte plačúca.
Neha utopená životom,
s túžbou vo fľaši octu.
Ostávam kdesi za plotom,
vzdávajúc milencom poctu.
Komentáre
fíha...
.
Óha,
nice :)
Anubis.
..rozkos nema cas starnut..
Anubis, ty si prekvapil.Po dlhšom čase opať na blogovisku.
páči sa mi tvoje veršotepectvo.
2 cokomilka
Anubis...
Tie verše sa kĺžu tak zľahka, ako maslom natreté.