anubis

Perami sa kĺžem po tvojom nahom tele,
túžba naivného dieťaťa v šume vetra.
Prerazené hnáty slabej ľudskej viere,
tzunami ľudskosti vášňou zmietla.

Ľudskosť vyrytá rydlom geniálneho tvorcu,
originál egom sťa slanina mäsom prerastený.
Kubizmus túžby smerujúci ku kosoštvorcu,
jedinec v čase zjavne k sexu dorastený.

Pocity rozpustené vo víre ľudských starostí,
láska zamenená za niekoľko pohybov.
Každého zrkadlo rýdzej pravdy nazlostí,
línie nahoty ukryté do mesačných záhybov.

Na oheň treba zápalky i iné veci, čo horia,
a zápalky nie sú deťom určené.
Sú túžby, čo občas silno bolia,
a sú aj pocity pre ego zranené.

Chutíš mi krásne a opojne sťa mana,
perami sa vnáram do tvojho lona.
Sú chvíle, keď si však sama,
na mieste, čo voláš, že vraj doma.

A ja v prachu času sťa had ležím,
na pätu ženy čakám už dávne veky.
Plazím sa a občas opreteky s časom bežím,
a tým, čo ma ľúbia robím prieky.

Pokušiteľ a pokúšaný hrajú večné hry,
lono túžbou orosené naviera.
Niektoré sa zmenia na vlhké sny,
pri iných pokúšaný slastne umiera.

Bradavky na strieborné plátno prišité,
originál ukrytý pred zrakom pre ne stvoreným.
Láskou osoby naivne ležia v objatí opité,
sme jedinci v príprave pred štandardným párením.