anubis

Opojné momenty bytia,
túžba zavretá pred tmou.
Strach či nás pri tom chytia,
nahé telá prikryté hmlou.

Smútok sŕdc, čo čakajú viac,
a dotyky, čo nikdy neprídu.
Túžba vystrelená na mesiac,
tam kde ju viac už nenájdu.

Mačiatko zatvorené v komôrke,
tiger, čo v noci spí.
Podobá sa sladkej potvorke,
o láske si nežne sní.

A predsa vonku zúri víchor,
láme krehkosť  jej srdca.
Pred komôrkou síce stíchol,
striehnuc na blížiaceho sa srnca.

A vánok tíško škrabe na dvere,
nežný je vždy osvieži.
Možno to býva zbabelé,
uzavrieť sa vo veži.

Slzami zmáčané večery,
láska utopená žiaľom.
Milenci ukrytí v hoteli,
neplatia viac nájom.

A zrniečka túžby na zemi,
roztrúsené korálky.
Dievča s výzorom ženy,
plamienok zo zápalky.

Dnes už musím skončiť,
slová sú roztavené túžbou.
Vždy sa máme učiť,
ako sa láska stáva službou.