Uprostred tmy vztýčené vlajky,
vreskot šelmy preťal noc.
Hmla noci valiaca sa z fajky,
cítim ako rastie niečia moc.
Krv, čo orosí pery hada,
v perinách leží telo rozliate.
Telo šelmy, ktoré máš tak rada,
hoc jej dotyky sú prekliatie.
Závan púšte roztápa túžby,
milenci ležiaci uprostred sveta.
Šelma opäť kráča do služby,
nesúca na rukách si dieťa.
Cesta však bolesťou dláždená,
uhlíky chodidlá zoškvaria.
Šelma býva nahotou dráždená,
no v kotli jej srdce uvaria.
a z prachu moc už povstala...
Komentáre
takze anubisa dostalo zenske telo,
(pise sa v kotli a nie v kotly, pretoze to je lokal, no urcite to nie je bozska nepozornost, ale len zaneprazdnenost;)
ako vzdy
za kotol vdaka, akosi mi to uslo...
och
hohohoooooooo
jj
jj
schovana za šelmou...
oh...
plameň hladu očami preletí
a z prachu moc už povstala...
rukami umlčíš dieťaťa vzlykot
doplníš na zoznam obetí
ktoré si na svoj oltár dostala...
len sa hram...
(ak vadi, daj vediet, uz to robim nebudem:)
fascinuju ma tvoje verse... zaujimala by ma ta osoba co je za nimi.
pre kami-katze :-)
V tichosti noci si ho na rukách nesie...vyčká a posvätne ho na oltár položí....
autor vie prečo to napísal práve tak ako to napísal :-)
ty sa mi však páčiš .... odvážna to ruka čo dielo myšlienky chce pretvoriť...veľa kopančekov od pani múzy ... :-)
A vy sat iba hladkate...
krikom zahnala si ticho, sila opat sa hlasi.
To , co si splodila , na oltar kladies.
Osobu kladam, ktora pohne mojim vesmirom.
aká je to osoba? (Mito)
rev dieťaťa i šelmy stíchol v nekonečnu tápajucu samotu
ta dravá šelma čo v noci číha, sa zrazu hanbi za svoju nahotu
kto na oltár kladie ten vie ľúbiť,
šelma baránkom sa stane,
ak cíti že ten koho hnala, vie ju svojou nežnou túžbou v náruči pritúliť....