anubis

Tiché kroky uprostred tmy,
lesk očí dravca v noci zažiari.
V skúmavke rozpustené sny,
rozdrvené osudom sú v mažiari.

Krvavé stopy pazúrov lásky,
kvapky krvi ticho stekajú.
Do tmy odzneli naše hlásky,
a ďalšie šelmy štekajú.

Vášnivé bozky pália nám pery,
oheň nocou si plápolá.
Na oltár prinášaš obetu viery,
a túžba rozkoš privolá.

Bradavky vztýčené slasťou,
orosené miesta tajomné.
Pokožka lesknúca sa masťou,
láska žiada si nájomné.

Dotyky končekov prstov pálivé,
cítim každú tvoju nerovnosť.
Pokusy utiecť sú márnivé,
a závrat lásky prináša mi nevoľnosť.

Kvapky potu ležiace na hrudi,
tá harmónia vesmíru na dlani.
Vášeň sa v milencoch prebudí,
a osud grcá ľudskosť od vlani.

V tom tichu noci počuť slzy,
a piesok zasa padá v hodinách.
Možno občas bývam drzý,
a chladím sťa hmla v dolinách.

Som šelma, čo je šelmou lovená,
beh šeliem na dlhé trate.
Pre tento osud vekmi stvorená,
a semienko nádeje siate.

Uprostred tmy zahasli mi oči,
závan konca býva chladivý.
Ostávam pribitý na kríži moci,
a pocit konca cítim mrazivý.

Posledná kvapka krvi dopadla,
a z prachu vytvorila jemné blato.
Slza anjelovi z oka vypadla,
v tom vzal kameň a do rúk dláto...