opíja mi vedomie.
Pokušenie volá k hriechu,
podkoplo ho svedomie.
Sladký hlas uprostred noci,
rozleptáva brány večnosti.
A signatúry božskej moci,
rozliali sa v mladosti.
Viem po čom túžiš,a predsa neviem ti to dať.
Vôkol mňa krúžiš,
a v tme ťa počujem sa smiať.
Had sa plazí obozretne trávou,
a jablko už padlo zo stromu.
Opojený býva svojou slávou,
všetko vsádzam na náhodu.
Si agát uprostred púšte,
nádherne voniaš cez slová.
chcem, aby ťa boli húšte,
a čas nech ti krásnu zachová.
Dotyky slov nám hladia telá,
a úsmev nám sladko chutí.
Vydrž byť len chvíľku smelá,
hoc svet sa vôkol rúti.
Si agát pod dubom ukrytý,
čo hľadá si cestu za svetlom,
Som Boh pri koreňoch ukrytý,
čo poletí s tebou za vetrom.
Cestou však stretla’s víchor,
a ten ti srdce vysušil.
Boh pri zemi stíchol,
osud mu kruhy narušil.
Je noc, keď hviezdy hasnú,
a agát tíško vyschýna,
Vôkol neho iné stromy rastú,
a mňa z osudu napína.
Komentáre
:))