Posteľové kráľovstvá osudu,
sladké bozky vo dverách.
Bozkávam ťa celú z popudu,
oheň cítim na perách.
nádherná predstava slobody.
Nahí sa v tráve plazíme,
okamih mentálnej pohody.
Hviezda osudu na oblohe svieti,
a mesiac padá do mora.
Kolíšem ťa v hodvábnej sieti,
a ty ma vpúšťaš do dvora.
Horím v tvojom smiechu,
a kúsky hliny k zemi padajú.
Z bozkov vytvorím si miechu,
a pery vždy tvoje hľadajú.
Uprostred temna stojím nahý,
sám bez tvojho svetla.
S anjelom, čo mi je tak drahý,
hmla osudu už vzlietla.
Hľadím tam za tvojou žiarou,
čo spálila mi srdce sladkou rosou.
Usínam v noci sám a s vierou,
že tancovať zas budem s tebou bosou.
Uprostred vesmíru žiari maják večný,
horiace srdce boha temnoty.
Boha, čo navždy ti bude vďačný,
že vytiahla’s ho z jeho samoty.
Komentáre
Vesmírne čítanie.
°
Značku som si ešte nevymyslela :o))
eh..
tak, a dockala sa...