anubis

Rozkroj ma na kúsky
a hoď hladným psom.
Tričko namiesto blúzky,
a miesto tela dom.

Blúdim v tebe sám,
opojený chuťou tmy.
Do rúk ti osud dám,
a ty medzi stavce tni.

Uprostred ticha hlad,
a opojnosť tvojich pier.
Cítim v diaľke chlad,
a v duši vládne mier.

Vášnivé samice komárov,
prisaté na ľudské telá.
Patrím medzi somárov,
to ty si bola smelá.

Nemám nárok na teba,
nemám dôvod dúfať.
Nestrhnem ti kúsok neba,
nedokážem si trúfať.

Pretni moju niť osudu,
ostrá rana skromnosti.
Nie som tu z ľudského popudu,
prišiel som v tichosti.

Tak opľuj ma v blate,
posyp ma prachom z ciest.
Nekúp ma v zlate,
nechci ma nehou viesť.

Preto posledné zrnko piesku padá,
a čas sa znova naplnil.
Kto čosi stratil stále hľadá,
niečo, čím by prázdno vyplnil.

Tak zakop ma potom pod žihľavu,
nech pálim ďalej po smrti...