Kvapka vosku na oltári,
Bývame ako samotári,
kým to niekto neskončí.
Krásne momenty nehy,
rozum britvou kúskuje.
a tvoje orosené brehy,
láska bozkom maľuje.
Dotyky nežné úprimné,
zastávka uprostred cesty.
Bozky na prsia nevinné,
na zemi padnuté vesty.
Miesto i čas nehrajú rolu,
no rozum ti vraví nie.
Zasa skúšame si vôľu,
s otázkou, či sa to smie.
Čas tam ostal chvíľu stáť,
i zrná piesku zastali.
Raz sa tomu budeš smiať,
prečo sme vtedy prestali.
Komentáre
to
maybe
a mozno sa bude smiat niekto iny..
..... Smie ?
pekne