Keď prší, hľadám slnko,
uprostred žiary hľadám tieň.
Chladné srdce vzbĺklo,
a noc vystriedal deň.
Nespokojný človek býva,
láska mu k šťastiu nestačí.
Túžbu v srdci tajne skrýva,
no spáva opustene v bodľačí.
Nehou kropí inú nehu,
a perami hladí iné pery.
Mejkapom skryje krásnu pehu,
a túžbe často slepo verí.
Cesty bývajú občas blatné,
a tma zakrýva mláky.
Slová sú nám málo platné,
utíchli aj v stromoch vtáky.
Láska sa krásne smeje,
no občas môže zabolieť.
Srdce sa pri nej hreje,
chce tým citom zahorieť.
Pri nej nevieš, čo vôbec vieš,
a padáš aj keď chceš vstať.
Vidíš to, čo vidieť chceš,
a dávaš viac, než môžeš dať.
Nespokojný človek
06.02.2009 10:40:10
Komentáre
to znelo ako varovanie...
:-)
pekne
och,
Moc pekne si to,
Nechápem, prečo Ťa nespomínajú v škole poézie :-))
Rád si Ťa zasa prečítam, ahojko!
Miťko, Miťko, ako čítaš? Však tam bol spomenutý hneď v prvom článku
:-)))
Rozprávočka,
Ospravedlňujem sa autorovi aj Tebe. S pokorou mne vlastnou, od mala.
Ahojko a nehnevkajte sa na mna. Som dedek, čo už má problém aj na WC. Že čo to vlastne scel.
Miťko, však nič sa nestalo... Toľko popola, nasypaného na hlavu,
A čo sa týka toho dedkovania, ak budeš potrebovať , zaobstaram fešnú sestričku v Domove dôchodcov, čo bude nosiť misu!
:-)))))
No tak teda. Ja čo spoznám kamošov z dôchodcovského domova...
Ahoj všem:-))
Miťko, však nemusí. Hlavne že to berie mňa a teba. :-)))
Anubis :)
anubis