anubis

Šumivý zvuk vlastnej krvi,
plazivý pohľad dominy.
Spod kože jej lezú červy,
tučné plné slaniny.

Úder biča reže hustý vzduch,
a prst k zemi padá.
Už dávno stratila svoj sluch,
už dávno nie je mladá.

Očné zuby podrástli,
krvou slastne zmámemé.
Nohy chlpmi zarástli,
zbytky jedla dávené.

Ovisnuté poprsie sa dvíha,
chladom bradavky sa týčia.
V kúte odhodená kniha,
čo zubami ju myši ničia.

Magické slová knihy,
čo zaháňajú diabla.
Rozpustili myšie sliny,
a koža sa tiež stiahla.

Jemné bodnutie na krku,
sladká hostina temna.
Jazdí si neviestka navrchu,
a nestará sa o mňa.

Dotyk smrti láme ľady,
z očí tečie sladký hnis.
možno sa mali dávno radi,
dnes odpustil jej Anubis.