anubis

Kvapka atramentu na duši,
rozpíja sa ako tma.
Srdce v hrudi silno búši,
keď z tela opadá ti hmla.

Odkrýva jemnú pleť rána,
ladné krivky krivia mi tiene.
Pokúša ma odhalená dáma,
odhaliac mi tajné siene.

Aury sa tíško chvejú,
dotykmi sa struny rozladia.
Jej pery sa sladko smejú,
vždy mi správne poradia.

Dotykmi pier sa spája,
niť čo samota ju pretrhla.
ležíme tam nahí dvaja,
a počestnosť nás odvrhla.

Nepoznám nič z teba,
kým ty poznáš dobre mňa.
Doniesol som kus neba,
zahodil som srdce do ohňa.

Som myš, čo hladí ju mačka,
pazúry už vysúva.
Som podmanený, iba hračka,
perspektíva ponurá.

Potemnelo ďalšie ráno,
sen sa s nocou rozplynul.
V diaľke stíchlo tvoje áno,
kým ja, som v tichu zahynul.