anubis

Čítam tvoje slová medzi riadkami,
otázniky a odpovede osudu.
Boľavé momenty medzi sviatkami,
výkriky do tmy z popudu.

Dávno viem, čo sa malo stať,
a čo sa aj v čase stalo.
Niečo som ti mal odovzdať,
a nebolo toho veľa a ani málo.

Bol som len ľahký dotyk vánku,
čo spúšťa lavínu prudkých zmien.
Vkradol som sa ti do spánku,
a z telefónu zmazal zopár mien.

Netráp sa či tvoja voľba bola správna,
odpoveď na to už dávno viem.
Spomienka na dnešok je už dávna,
nemusel som sa pýtať či smiem.

Je čas kráčať po inej ceste,
tá tvoja je dnes tá správna.
Stála si už dlho na mieste,
a minulosť bola dávno dávna.

Reservé mám v srdci vyryté,
pri tvojom mene voňavom.
Spomienky sú láskou opité,
v pohľade Boha meravom.

Môj čas pri tebe dnes vypršal,
posledné zrnko piesku dopadlo.
Osud ma už dávno nedržal,
a predsa moje srdce nechladlo.

Zatvoril som dvere svetlu,
zas musím kráčať temnotou.
Odolávať snehu i vetru,
a bojovať so svojou samotou.