anubis

Vietor púšte vysúša ti slzy,
šakal hľadí na mesiac.
Horím v čase, čo ma mrzí,
a nemôžem byť s tebou viac.

Ja som oheň a ty voda,
ja pálim všetko navôkol.
Ty si tá čo seba hľadá,
a prehrá všetko napokon.

Ty oheň meníš na popol
a ja z teba robím paru.
Preto som ťa to vykopol,
a ty slzy roníš k davu.

Raz si to spolu užili,
a voda vrela dotykmi.
plameň sa s vlnkou hladili
a kazili sa návykmi.

Ohnivý dážď padal na oltár,
kde oni boli obetou.
No voda s ohňom to je svár,
úchyliek a úletov.

Piesok púšte vodu suší,
a oheň v púšti hasí tiež.
Aj srdce v hrudi hada búši,
keď sa po ňom vrhá jež.

Spomienka v piesku vpísaná,
tvár vody ohňom oviata.
Ostávaš pieskom skrývaná,
a osudom mojim prekliata.