hľadáš ostrú ihlu v kope sena.
Máš pocit, že som ako malé dieťa,
a ty si pri mne roztúžené žieňa.
Bradavky mi stvrdli chladom,po prsiach ti kreslia jazvy.
Po perách ti krúžim ľadom,
a šaty do stratena padli.
Zaťaté nechty pridŕžajú panvu,
určujú rytmus tancu milencov.
Pieseň vzdychov spievaš dávnu,
uzol z tiel dvoch spojencov.
Divoká melódia v mysli pískaná,
predstavy s chuťou vanilkovej zmrzliny.
Na milosť bohom dávno vydaná,
na stene tikajú explózie našej hodiny.
Som cesta tvojej túžby tajne ukrytej,
sťa valec polož na mňa rozpálené telo.
Som obraz tvoje vášne životom ubitej,
tak sa na mňa vrhni znova smelo.
Alebo si to azda dávno zabudla?
Prečo sa hanbíš za svoju slabosť?
Ďalšia minúta života ti ubudla,
máš z tejto straty azda radosť?
A piesok sa ďalej tíško presýpa,
zrnko sa gúľa dole nahým prsníkom.
Tak a znova sa ťa tíško opýtam:
„Pokreslím ťa dnes nežne prstíkom?“
Komentáre
nie sú to zbytočné zastavenia u Teba,
krásne,
ja si čítam, ty už spíš
čítaním nič nestratíš
a mne je s nimi žensky krásne.
:)
Podľa