anubis

Hladím tvoje sladké telo,
hoc dávno so mnou nie si.
Čosi v srdci ešte tlelo,
a život city miesi.

Hľadím ti do tvojích očí,
hoc patria dávno inému.
Svet sa vôkol lásky točí,
citu tomu prázdnemu.

Neviestka čo láka bohov,
ty satanovo stvorenie.
Daj si pre dnešok pohov,
a odlož svoje vábenie.

Nechcem tvoje prázdne lono,
nechcem tvoje ponuky.
Zatratením býva ono,
a nemá žiadne záruky.

Si suka i dcéra jeho zároveň,
kým ja vediem iných tmou.
Netreba mi v nej pochodeň,
hoc trpím božskou slepotou.

Si smrť a každý sa ťa bojí,
kto nemá čisté svedomie.
Anjel života však brojí,
a do temnoty ťa zaženie.

Tým však stratím kúsok seba,
ten dotyk vánku láskavý.
Otvoria sa brány neba,
a uzriem pohľad chápavý.

Tak prišiel dávny koniec sveta,
a bohovia dnes majú voľno.
Obloha Zem hviezdou zmietla,
a ľudstvo zmenilo sa v  .....