anubis

Večerná tôňa uprostred Zeme,
pálivé bozky milencov.
Krásne telo patriace žene,
objatie dvoch chránencov.

Myšlienky túžbou opité,
vášeň citmi sladená.
Lono slasťou rozvité,
a spomienka perou hladená.

Milenci ležia si v objatí,
zrnka piesku levitujú v hodinách.
Sú láskou v sebe zajatí,
dotykmi, čo tavia sa na slabinách.

To, čo je vzácne chýba,
láska túžbou i vášňou zdobená.
Kde je málo tak pridá,
pera bude perou sladená.

A kľúč v zámku otvorí večnosť,
vášeň rozleje sa v tebe.
S úsmevom príde radosť,
tá rana zasadená smútku a biede.