anubis

V myšlienkach obrazy teba,
pocity kódované láskou.
Na dlani spia hviezdy z neba,
milenec so svojou kráskou.

Srdce pri tebe sťa zvon búši,
chvejem sa túžbou odetý.
Tú predstavu mi čosi ruší,
držím ju skôr, než mi uletí.

Chcem ťa držať v objatí,
perami objať tvoje pery.
Prečo som žiaľom zajatý,
je to snáď skúška viery?

Milenci vo tme schovaní,
citoslovcia meniace sa v hlásku.
Dotykmi vzájomne dávaní,
strážia si pod hviezdami lásku.

Studnička rosená dotykmi pier,
tie končiare krásnych hôr.
V túžbe prebieha boj nie mier,
o tom kto rozkričí druhého skôr.

Tak ležím v noci s tebou,
v objatí splývame do seba.
Pokropím ťa svojou nehou,
a darujem ti kúsok neba.

Pocity splynutia sú krásne,
tá harmónia, čo po zmätku príde.
Dnes píšem ti láska básne,
že tvoj milenec už k tebe ide.

Vedz, že čas nehraje rolu,
on bol, je a vždy bude.
Túžbou zajatí sme spolu,
a nedávame priestor nude.