anubis

Plávem v rieke túžob,
a prúd je čoraz silnejší.
Na chrbte tetovanie dlžôb,
na perách dotyk plachejší.

Dotyky, čo tavia vášeň,
energie vesmírom plachtiace.
dotieram ako sršeň,
a bozky sú čoraz viac páliace.

Nočné seansy milencov,
uprostred večnej temnoty.
Dotyky vášne blížencov,
bolesti s prišlej samoty.

Plachosť na hrane noža,
vietor bohov ovieva ti pleť.
Tým teplom taví sa ti koža,
a rosou orosí sa lono hneď.

Zhorím v tebe do tla,
viac stávam sa človekom.
Gumujem ostatky zla,
i prítomnosť v momente odvekom.