anubis

Na krídlach vtákov letí láska,
na pierku klesá bozk pre pery.
U prostred vesmíru nahá kráska,
Amor svoj šíp na srdce namieri.

Si poklad ukrytý v čase,
vesmír sa sám po tichu rozpína.
Nič neuškodí tvojej kráse,
pod dlaňou sa prsník vypína.

Spomienky starcov každým dňom miznú,
zmysly ich bytia raz prestanú.
Stopy v mesačnom prachu raz zmiznú,
no stopy lásky v srdci ostanú.

Milenci v dlani ukrývajú inú dlaň,
a perami vlhčia iné pery.
Z lásky nemusia platiť daň,
a žijú vo svojom vlastnom mieri.

Podoby lásky kreslia farbami dúhy,
objatie, bozk, dotyky milencov.
Jeden druhému neplatia dlhy,
a hrajú hry dávnych spojencov.

Spíš schúlená sťa mača v kĺbku,
perami kreslím ti po tele.
Prstami meriam oceánu hĺbku,
dotyky chvejúce sa nesmelé.

Na hladine delfíny spievajú piesne,
túžbou sa obaja chvejeme.
To, čo nám chýba vieme presne,
s vášňou sa nežne hrajeme.

Slzami šťastia si kropíme líca,
v objatí perami spojení.
Zapálila sa nám ďalšia svieca,
túžbou sme v sebe spálení.

Padáme do seba horiaci,
ohnivé hry, čo nie sú pre deti.
Čas, ten kôň sa náhliaci,
hádže všetko do smetí.

No milenec sa milenkou opája,
a pije túžbu z jej sladkej čaše.
Veď láska ta navždy ostáva,
bodky, úsečky i priamky v čase.