anubis

Cítiš ten chlad rannej hmly,
čo vyrastie ti zo dna noci.
Roztápa si krásne sny,
a necháva stáť bez pomoci.

Mesiac stráca v hmle si lesk,
a búrka nocou odznela.
Noc si preťal jasný blesk,
keď nádej sama zomrela.

Leží ticho mŕtvo v tráve,
nádej strachom zabitá.
Napriek láske bola práve,
nenávisťou opitá.

Tíško grcá hrobár starý,
cigaretu dofajčí.
Nevie či je on ten pravý,
či na prácu vystačí.

Jama plná sladkej vody,
malá nádej zaliata.
Nepýtaj sa na dôvody,
bola ľuďmi prekliata.