anubis

Uprostred noci trhá sa koža,
a oči jasne svietia ti tmou.
Tepnu mi preťala čepeľ noža,
do tmy dnes letíš nado mnou.

Mesiac mi svieti, zavíjam sladko,
kým tvoj hlad krv nasýti.
cítim tvoj dotyk, cítim ťa hladko,
a svet sa s nami zakrúti.

Ty si môj anjel nočného šera,
ja som tvoj strážca temnoty.
Iní ma majú za hrozné zviera,
ty ale poznáš moje dobroty.

Uprostred noci bili sa telá,
tak nežne spolu sa ľúbili.
Možno to bolo na nás dvoch veľa,
a tak sme temno zabili.

Uprostred kvapky rannej rosy,
svieti zrniečko prachu, čo bývalo tebou.
V tej tráve chodievam bosý,
svetlo ťa spálilo, nie som viac sebou.