V piesku prstom písané tvoje meno,
šepkám ho nežne do vánku.
V čase stratené nevestine veno,
vnáram sa ti túžbou do spánku.
Si svetlo uprostred temnoty,
v tvojich šľapajach kvitnú kvety.
Si hlasom uprostred mojej samoty,
hráme sa ako dve veľké deti.
Si vánok uprostred sparného dňa,
sviežo ma pohladíš perami.
Ratolesti rastú tvojim dotykom z pňa,
si najlepšia medzi ženami.
Som sťa koráb uprostred vetra,
hľadám túžbou tvoj prístav.
Nechcem by ma búrka zmietla,
tak sa prosím so mnou zastav.
Zakotvím v tebe búrkou zmietaný,
pokojom ma tvoje bozky prikryjú.
Si ostrov lásky v živote hľadaný,
chráň ma, než prázdnom ma ubijú.
Svojou rosou pokry mi telo,
aby som túžbou k tebe našiel sny.
By ódy ti mojou láskou pelo,
bys' bola svetlom všetkých mojich dní.
Si môj prístav
09.03.2009 14:41:14
Komentáre
anubis,
krásne vyznanie...žene čo patrí ,sa podarila tá láska chytiť do dlaní....skladám klobúk..:-)
a to meno písané v piesku
anubis
Anubis, škoda, že si použil archaizmy...