anubis

Roztápanie ľadu ťažkostí,
chvíle keď túžbu tlmí stres.
Moment bez dôvodu k radosti,
tak, čo bude s vášňou dnes?

Prsia ukryté pred túžbou blázna,
lono v predstavách vábivé.
Škatuľka vzrušenia býva prázdna,
hoc pery sú neustále pálivé.

Kde nájsť túžbu, čo v tebe drieme,
dúfam, že farieb mám na vášeň dosť.
Veď, čo srdce cíti to dávno vieme,
ja chcem byť opäť tvojho lona hosť.

Ja túžim zas skúmať tvoje nahé telo,
perami objavovať jeho hebkosť sladkú.
Aby ma zas k sebe ono túžbou chcelo,
odhaliť ťa do nahoty jemne hladkú.

A v ohni tohto boja vášne,
keď už požiar neuhasí žiadna sila.
Šepkať ti do uška básne,
o tom, ako ťa ľúbim, moja milá.

A okamih tej chvíle zmeniť vo večnosť,
vrchol, čo zastaví zrnka piesku v hodinách.
Snáď príde čas, keď vezmeš ma na milosť,
a necháš ma blúdiť po tvojho tela planinách.

I doliny mi prídu túžbou oproti,
veď aj im chýba dotyk plný nežnej lásky.
Chcem lekcie z tvojej krásnej nahoty,
chcem objať telo svojej nežnej krásky.

Tak píšem v túžbe tieto slová,
adresátom je tvoje srdce krásne.
Prosím zahor túžbou ku mne znova,
nech ti opäť píšem nežné básne.