anubis

Sme mokrí a padá dážď,
dážď túžby, čo sa lepí na telo.
Vyzliekol som ti plášť,
a ty sa tváriš nesmelo.

Bozkom zlepené pery uprostred tmy,
sladké ovocie našej túžby.
Zastávka uprostred rušných dní,
Chcem tak ostať navždy.

Smeješ sa krásne a sladko,
opíjam sa tvojím hlasom.
Milujem to tvoje: „Zlatko“,
vtedy bojujem zas s časom.

Nežné pohladenie po vlasoch,
vôňa parfumu na krku.
Momenty slasti skryté v časoch,
pery, čo maľujú záruku.

Prsty, čo prsia snažia sa skryť,
zvedavé pátrajú si tmou.
Ich proťajšok navlieka niť,
a pátra niekde nado mnou.

Na telá sadá rosa vzrušenia,
a rozum niekde si drieme.
Cítim tvojho srdca búšenia,
a čo príde dávno vieme.

Minúty, čo kradneme vždy času,
tie chvíle našej večnosti.
Moment, keď hľadáme si spásu,
a topíme sa v radosti.

Zajtra príde opäť chvíľa temna,
bez teba sú dni len nocou.
Nedívaj sa tak čudne na mňa,
radšej ma opi svojou mocou.