Had sa roztápa na hrudi,
smradľavé sonety.
Tvoj plač ma roky nudí, 
Duševná očista prostaty,
osvietenie neprišlo.
Hľadanie ľudskej podstaty,
práve kamsi odišlo.
Poctivosť v kanály smrdieva,
čistota duše prekliata.
Mníška pohoršená zamdlieva,
na dlážke sperma rozliata.
Gay líže lezbám loná,
celé nudou zavlhli.
Dominine nežné putá,
kazatelia pretrhli.
Roztrhnuté slepé črevo zahníva, 
Budha kyvadlo hodín rozkýva,
tých, čo stoja vždycky.
Uprostred času múza hnije,
roztrhnuté vemená.
Do hrude sa slaboch bije,
a trasú sa mu kolená.
Vrastený chlp zahorel,
z vredu hnis mu vyteká.
Rez žiletkou ho zabolel,
pes v srdci zašteká.
Rozbil Slnko uprostred planiny,
Mesiac celkom vybledol.
Zozbieral som jeho črepiny,
a tmu zo svetla vyviedol...
Komentáre