anubis

Čas letí  rýchlo nocou,
a ja už musím ísť.
Očarená mojou mocou,
si budeš nechty hrýzť.

Stojíš v kaši z nočnej tmy,
si celkom krásne nahá.
V láske rozpúšťam ti sny,
kým mráz ti po chrbte behá.

Už platonicky vygrcaná,
spomínaš na tieto chvíle.
bozkávaš mi moje dlane,
vraviac, že to bolo milé.

Ale vedz, že čas sa kráti,
a tvoja krása letí s ním.
Kým ťa tvoj muž doma mláti,
ja som nemý ako mím.

Ty tak trpíš, lebo to máš rada,
preto ma tak miluješ.
Mnou však preletela zrada,
hoc ty mi srdce zveruješ.

Nie som hodný ničoho,
a ty nič nie si.
Našiel ťa pes za rohom,
ako mozog s krvou sa ti miesi.

Tak vzal som si ťa za ruku,
a k svetlu nežne viedol.
Na smrť nedávam záruku,
to preto som ťa zviedol.