hľa vedľa nahá baletka grcá večernú party.
Pod ňou už hnije chvíľkové vzplanutie.
A opodiaľ oň červy hrajú si karty.
Dotyky bývajú predkané prázdnom,
a kvapky zelenej krvi mi tečú z očí.
Kazajku z dotykov upletú bláznom.
Nad mojim hrobom len prašivý pes močí.
Cigaru hasí si v oku
a perom uši si čistí.
Utopil život vo vínnom moku
a črevá zožerú mu hlísty.
Krkavec života nad láskou kráka,
uprostred života zrazu si zdochla.
Nad citmi bohov sa akosi zmráka.
doba sa akosi opačne pohla.
Nevadí, veď život vždy rany rád jatrí,
žiletkou jazvy krásne na srdci tvorí.
k bolesti aj beznádej bonusom patrí.
Kto lásku chce v pekle vždy nežne sám zhorí.
Komentáre
no odlahlo mi anubis!