anubis

Jablko uprostred raja,
sladké pokušenie života.
Hryzieme doň dvaja,
v diaľke zhnila samota.

Vánok tvojho vzdychu,
nežne pohladil mi vlasy.
Na dlaň si drobíme pýchu,
ďalšia lekcia spásy.

Nahé telá, čo ležia v objatí,
a sladkosť je tak šťavnatá.
Túlime sa v nežnom zajatí,
a ty si tak krásne dojatá.

Pery na lono dopadnú,
vnútro ti slasťou roztavím
Okovy osudu odpadnú,
a ja čas v tebe zastavím.

Predstavy na stole pitevnom,
vrahom je známa dvojica.
Herci v príbehu úsmevnom,
nad mestom vztýčena hranica.

Obeta citov chystaná,
zápalkou večnosť však nespáliš.
Posteľ je milencom ustlaná,
a ty ma v nej nehou zapáliš.

Naivné predstavy horia však rýchlo,
čas už len spáli ostatky.
V srdci ma čosi pichlo,
že vraj už nieto návratky.