anubis

Chvíľka samoty uprostred seba,
naivná predstava pocitov.
V miestach prázdnoty stretávam teba,
si túžbou dávno zabitou.

Neznáma a napriek tomu známa,
ako ranná únava.
Možno si tá pravá dáma,
čo mužov túžbou umára.

Sporadický dotyk slova,
pery tíško šepkajú.
Že túžiš po mne znova,
s temnotou ťa spájajú.

Jemná krivka tvojich bokov,
predstavou je tvorená.
A v tieni mojich dlhých rokov,
ležíš túžbou strápená.

Dotyky pier cez prázdno sveta,
vlhkosť lono orosí.
Som ako ty to malé dieťa,
čo život možno donosí.

Ležíme nahí v temnote bytia,
tak blízko no stále ďaleko.
Možno nás hriešnych za duše chytia,
a život dá nám naoko.

Hľadáme, padáme, tápeme v tme,
dotykmi hladíme svoje telá.
Tak nahí uprostred vesmíru sme,
a ty si z nás dvoch tá smelá.