Sedím si ticho pri svieci,
a hľadím na tvoj tieň.
V diaľke bežia smiešne veci,
čosi ako deň.
Obrys kriviek na stene,
relativita času.
Túžba Boha po žene,
obdivujem krásu.
Sladkosť dotyku pier,
nežne dotyky rúk.
Hľadam v sebe mier,
slobodu od múk.
Nahá krivka ženskej duše,
pokušenia smrteľného sveta.
Rania jak strela s kuše,
a pália sťa najteplejšie letá.
Hľadám čosi dávno nájdené,
padám do útrob svojho bytia.
City sú zbytočne zvrátené,
a do pasce ma zasa chytia.
Zatváram knihu života,
a balzam nový jemne pripravím.
Nie je to žiadna novota,
že ďalšiu dušu niekam vypravím.
Komentáre
:o)
:))