anubis

Pravda, čo zakaždým bolí,
nahota uprostred sveta.
Modelka si svoje lono holí,
tá dáma je možno dieťa.

Červ svedomia na dne fľaše,
sporadicky dvíha svoju hlavu.
Krv Boha pije z prázdnej čaše,
a v spovedelnici naslúcha davu.

Nahá deva v podväzkoch,
nohavičky slasťou zmáčané.
Bežne trvá na záväzkoch,
sušienky v čokoláde máčané.

Rozkoš leží na sedadle auta,
spomienky sú v rozklade.
Nohavičky v rukách skauta,
sen na vlhkom podklade.

Blázon, čo muche trhá krídla,
a lupou páli to čo jej ostalo.
Ruky celé špinavé od mydla,
uprostred rána čosi povstalo.

Bodka stáva sa tam priamkou,
a trojuholník zasa predstavou.
Chcem blúdiť tvojou jamkou,
a mávať pri tom bielou zástavou.

Vzdychy milencov uprostred noci,
nežné dotyky sladkých pier.
Spomienky ich majú v moci,
a do duše zakráda sa mier.

Rýmy, čo dávno spočítané sú,
výsledok 69 je celkom zjavný.
Anjeli milencov rajom ponesú,
a odpor osudu je možno márny.