anubis

Osud býva k bohom krutý,
do cesty im dáva anjela.
Boh však nie je hlúpy,
a to si o mne vedela.

Bludné kruhy pocitov,
naháňam ťa uprostred snov.
Obliekam sa do hábitov,
a písmená vkladám do slov.

Si blízko mojich kruhov,
môžeš vkročiť do jedného z nich.
Pošlem jedného zo sluhov,
aby ti vrátil po mojom bozku dych.

Vír túžobných objatí,
nežné pery cítim na hrudi.
Ležíme nahí v dojatí,
a život nás zakaždým zbudí.

Horiace pochodne voľby,
tie sladké bozky anjelov.
Zbúrané bývajú hradby,
racio stavané z panelov.

Dve nahé tela v objatí,
uprostred zbúraniska rozumu.
Voľnosť nie je v zajatí,
ani v láske, čo býva z popudu.

Lepíme nálepky na oči,
tým, čo nechcú vidieť svetlo lásky.
Každý z nich mu zrakom bočí,
a máva z cudzej lásky vrásky.

Chaotické pohľady lásky,
skrývajú sa kdesi v tme.
Chcem ti hladiť vlásky,
a vedieť tak, že spolu sme.