anubis

Stojím uprostred hmly,
neviem kam vykročiť mám.
Si šťastie mojich dní,
bez teba som opustene sám.

Túžba po kvapkách sa vpíja,
pijavý papier uprostred srdca.
V láske to tak často býva,
že rozum je v citoch zlý radca.

V dlani cítim tvoje prsty,
a na perách mi tvoje pery spia.
V láske k tebe som si istý,
nech odídu tí, čo mi neveria.

Prstami chcem po tebe lásku písať.
v objatí splývať v jedno chcem.
Vo vetre sa spolu takto knísať,
nech vieš, že milovať ťa viem.

Chcem s tebou letieť ku hviezdam,
držať ťa nežne pri tom za ruku.
A možno sa skryť niekde hen tam,
vo mne máš doživotnú záruku.

V šere noci sa hrajú naše tiene,
hry vášne kreslia po stenách.
Všetko, čo len chceme smieme,
rukou ťa hladím po stehnách.

Druhou objavujem štíty hôr,
perami zasa tvoju sviežu rosu.
Viem, že mal som začať skôr,
no chcel som ťa mať bosú.

Uprostred noci milenci snívajú,
láskou sa túlia k sebe bližšie.
Jeden druhého dotykmi hľadajú,
a dlane klesajú im nižšie.