anubis

Sny o túžbe v trezore banky,
a úsmev Madony očami génia.
Milujem tvoje bedrové jamky,
snami sa básnik často opíja.

Okamihy premenené na piesok,
osud v čase rýchlo rozfúka.
Zoznam môjho srdca lások,
nie je krivkou dopyt – ponuka.

Si bodom, kam moje srdce hľadí,
preň neexistuje čas a priestor.
Milujme sa, kým sme ešte mladí,
kým nefúka nášho osudu vietor.

Pery nech vytvárajú podmnožiny,
a telá nech objavujú nežne seba.
Bozky s vôňou malinovej ostružiny,
v objatí našli sme kúsok nášho neba.

Končeky prstov hriešne skice kreslia,
línie diaľnice po tvojom nahom tele.
Vášeň sťa vták sa na nás zniesla,
udržme naše telá celú noc bdelé.

Nech telá horia nám v noci sťa vatra,
ruky nech sú tými jazykmi plameňov.
Chcem byť ten, čo po tvojej slasti pátra,
a z tela ti sníma ťarchu životných kameňov.