anubis

Smrť sa plazí tíško nocou,
ta neviestka života.
Opanáva Boha mocou,
odhalená nahota.

Odhodená vždy sa vráti,
húževnatá býva vždy.
Cestou občas niečo skláti,
a kazí mi moje sny.

Nahá prišla celkom sama,
tíško sa sem plazila.
Núkala sa ako dáma,
vodka mi z nej razila.

Odkopol som si ju znova,
tak ako to máva rada.
Zahúkala do tmy sova,
zatiaľ, čo smrť do tmy padá.

Prišla ráno na svitaní,
opäť si ma zabila.
Medzi bohmi privítaný,
zomriem mladý zaživa.